Slovenský sen o vlastnom bývaní: Ako sa premenil na finančnú pascu

TRH NEHNUTEĽNOSTÍ – Ceny bytov sa takmer zdvojnásobili, náklady na výstavbu prudko vzrástli a napriek tomu túžba po vlastníctve nehnuteľnosti zostáva silná. Mladé rodiny, ktoré vlastnia nehnuteľnosti na Slovensku, sa dnes ocitli v zložitej situácii, ktorá sa podobá pasci.

V tomto článku sa dozviete:

• prečo ceny nehnuteľností na Slovensku od roku 2015 vzrástli takmer o 100 % a prekonali väčšinu krajín Európy,
• prečo náklady na výstavbu nových bytov rástli tretím najrýchlejším tempom v celej Európskej únii,
• aké historické faktory spôsobili, že až 93 % Slovákov býva vo vlastnom, na rozdiel od krajín ako Nemecko či Rakúsko,
• aké skryté riziká a nevýhody prináša status „národa vlastníkov“,
• ako kombinácia vysokých cien, drahého stavebníctva a túžby po vlastníctve sa premenila na reálnu pascu pre mladú generáciu.

Máte pocit, že ceny bytov a domov na Slovensku v posledných rokoch úplne stratili spojenie s realitou? Nie ste sami. Tento dojem potvrdzujú aj tvrdé dáta Eurostatu, ktoré odhaľujú „dokonalú búrku“ na slovenskom realitnom trhu. Kým ceny nehnuteľností takmer zdvojnásobili a náklady na výstavbu prudko vzrástli, Slováci sa len ešte viac utvrdili vo svojej túžbe vlastniť nehnuteľnosť.

Kombinácia týchto troch faktorov vytvorila realitný paradox, ktorý najviac frustruje mladé rodiny a zásadne ovplyvňuje ekonomiku Slovenska. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na tri hlavné aspekty tejto komplikovanej skladačky.

Explózia cien naprieč Európou

Všetko sa začalo zdalo by sa nevinnou udalosťou. Po finančnej kríze sa ekonomika spamätala, platy rástli a banky, poháňané politikou Európskej centrálnej banky, spustili hypotekárne závody. Úrokové sadzby klesli na historické minimum, často pod jedno percento. Peniaze nikdy neboli lacnejšie.

V tomto období sa rozbehol vlak, ktorý už nebolo možné zastaviť. Od roku 2015 ceny nehnuteľností na Slovensku vzrástli o neuveriteľných 95 %, čím výrazne prekonali priemer EÚ (58 %).

Odborníci sa zhodujú, že nešlo o náhodu, ale o súhru viacerých silných faktorov. Extrémne lacné hypotéky boli kľúčovým spúšťačom.

Ľudia cítili potrebu požičiavať si „kým je takmer zadarmo“, čo vytvorilo enormný dopyt. Tento dopyt ďalej podporoval stabilný rast miezd, ktorý domácnostiam dával odvahu záväzne sa zaviazať banke na desiatky rokov.

Problém sa však skrýval na strane ponuky. Tá dlhodobo zaostávala za dopytom, najmä vo veľkých mestách, kde sú pracovné príležitosti sústredené. Pomalé povoľovacie procesy a nedostatok vhodných pozemkov spomaľovali novú výstavbu.

Do tohto nerovnovážneho prostredia vstúpili aj investori. Pri nulových úrokoch na sporiacich účtoch sa „betón a tehla“ stali najbezpečnejšou investíciou. Byty kupovali nielen tí, ktorí ich potrebovali na bývanie, ale aj tí, ktorí chceli bezpečne uložiť peniaze a zhodnotiť ich. Tým sa ešte viac znížila ponuka pre bežných ľudí a ceny rástli do spirály.

Explózia nákladov na výstavbu, ktorá situáciu zhoršila

Ako by nestačilo, že staršie byty boli drahé, náklady na výstavbu nových bytov sa extrémne zvýšili. Od roku 2021 sa náklady na výstavbu na Slovensku zvýšili viac než o 43 %. Nie je to len číslo – je to tretí najvyšší rast v celej EÚ.

Príčiny? Pandémia, neskôr vojna na Ukrajine, úplne narušili globálne dodávateľské reťazce. Náhle chýbalo všetko – oceľ, drevo, izolačné materiály. A čo je vzácne, je drahé.

K materiálovej kríze sa pridala aj chronická nedostatok pracovnej sily v stavebníctve. Kvalifikovaní remeselníci buď odišli za lepšími zárobkami do zahraničia, alebo si mohli v domácich podmienkach požadovať oveľa viac.

Vyššie ceny materiálov a drahá práca sa logicky premietli do konečných cien novostavieb. Developeri nemali na výber a sen o novom byte sa pre mnohých rozplynul v nedostupných cenách.

Národ vlastníkov – dedičstvo, ktoré nás drží na mieste

Najväčší slovenský paradox: Napriek rastúcim cenám zostávame národom vlastníkov. Až 93,1 % Slovákov býva vo vlastnom, kým len menej než 7 % využíva nájomné bývanie. Podľa týchto čísel patríme k absolútnej európskej špičke.

Prečo? Korene siahajú do nedávnej histórie. V 90. rokoch ľudia masovo získali možnosť odkúpiť byty, v ktorých bývali, a spravili to za výhodnú cenu. Táto masívna privatizácia za symbolické sumy položila základ modernej mentality.

Po desaťročiach štátneho vlastníctva sa vlastný byt stal symbolom slobody, úspechu a hlavne istoty. Túžbu po vlastníctve podporil aj slabo rozvinutý a často neregulovaný trh s nájomným bývaním. Pre mnohých bolo výhodnejšie splácať hypotéku než platiť vysoký nájom cudzím osobám.

Táto istota však má svoju vysokú cenu.

Zablokovaní na jednom mieste: vysoké vlastníctvo obmedzuje mobilitu pracovnej sily. Presun za prácou je náročnejší, čo brzdí efektívne fungovanie trhu práce.

Bohatí, ale bez hotovosti: vlastníctvo viaže domácnosti k značným finančným prostriedkom v jednej komodite. Mnohí Slováci žijú podľa princípu „house rich, cash poor“ – vlastnia nehnuteľnosti za stovky tisíc, no mesačný rozpočet majú natiahnutý na maximum.

Záver: sme v pasci?
Slovenský trh s nehnuteľnosťami je stiahnutý tromi silnými „kľiešťami“: extrémne vysokými cenami, drahým stavebníctvom a kultúrnou fixáciou na vlastníctvo. Výsledkom je frustrácia, nedostupnosť bývania pre mladých a ekonomika s nízkou flexibilitou.

Sen o vlastnom bývaní sa pre mnohých stal nočnou morou plnou kompromisov a celoživotných dlhov. Otázkou zostáva, či spoločnosť dokáže rozpoznať túto pascu a začať hľadať riešenia – napríklad podporu dostupného nájomného bývania alebo zefektívnenie stavebných procesov. Inak ďalšia generácia bude môcť len snívať o vlastnej streche nad hlavou.

Ak máte otázky o vecnom bremene alebo potrebujete odbornú pomoc, odporúčame konzultáciu s právnikom alebo špecialistom na realitné právo.

Ak po prečítaní tohto článku máte otázky, zavolajte nám! Kontakty nájdete tu: https://www.babonytre.sk/kontakt 

Zdrojový text: https://www.nehnutelnosti.sk/ 

Zdroj fotografie: https://radiotrek.rv.ua/