Stavebný zákon po prvom mesiaci: Digitalizácia naberá na sile, vyhlášky ešte chýbajú
Po rokoch príprav a očakávaní vstúpil do platnosti nový stavebný zákon, ktorý sľubuje modernizáciu povoľovacích procesov, zavedenie digitalizácie a zvýšenie transparentnosti. Po prvom mesiaci jeho platnosti sa odborníci na stavebný sektor vyjadrujú opatrne, no s nádejou. Nová legislatíva so sebou prináša zmeny, ktoré môžu zásadne ovplyvniť výstavbu na Slovensku.
Digitalizácia v praxi: Sľubný štart, no stále len testovacia fáza
Od apríla funguje nový elektronický portál určený na vybavovanie stavebných povolení. Prvé štatistiky naznačujú pozitívny trend – do systému sa zaregistrovalo už vyše 2 300 používateľov, pričom bolo evidovaných približne 700 podaní súvisiacich s projektami. V praxi sa však zatiaľ väčšinou jedná o skúšobné využívanie platformy. Ostré podania sú len v desiatkach, čo súvisí aj s prechodným obdobím stanoveným v legislatíve.
Pavol Kukura zo Slovenskej rady pre zelené budovy upozorňuje, že aj keď je tento vývoj sľubný, mesiac je príliš krátke obdobie na dôkladné hodnotenie efektivity celého systému.
Najväčšie výhody novej legislatívy: Zrýchlenie a zjednotenie procesov
Odborníci z praxe poukazujú na kľúčové výhody nového zákona. Medzi najčastejšie spomínané prínosy patrí možnosť spojiť územné a stavebné konanie do jedného procesu. Michal Dutka zo spoločnosti JTRE oceňuje zavedenie zákonných lehôt pre vyjadrenia dotknutých orgánov a zavedenie fikcie súhlasu, čo znamená, že ak sa úrad nevyjadrí v lehote, jeho súhlas sa bude považovať za daný.
Marek Kundrát z právneho oddelenia spoločnosti Corwin dodáva, že táto zmena by mala významne prispieť k zníženiu byrokracie a urýchleniu celého povoľovacieho procesu.
Prekážky v implementácii: Nejednoznačné výklady a chýbajúce vyhlášky
Napriek pozitívnym aspektom sa nový zákon stretáva aj s prvými problémami. Právnici a odborníci z praxe upozorňujú na nejednoznačné výklady niektorých ustanovení, ktoré môžu viesť k rôznej interpretácii v jednotlivých prípadoch. To by mohlo v budúcnosti vyvolať potrebu úpravy textu zákona.
Ďalšou výzvou je nedostatok personálu na stavebných úradoch a problémy s online napojením na kataster nehnuteľností. Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť rýchlosť vybavovania žiadostí, najmä v úvodných fázach.
Zároveň chýba viacero vyhlášok, ktoré mali byť pripravené pred spustením zákona. K 1. aprílu sú účinné len dve – Vyhláška o členení stavieb a Vyhláška o štruktúre a prevádzke informačného systému. Zostávajúce štyri sú ešte v legislatívnom procese. Tento legislatívny sklz spomaľuje úplnú implementáciu zákona.
Čo je potrebné urobiť pre úspech reformy?
Odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že na úspešnú implementáciu zákona je potrebná rozsiahla informačná kampaň a kvalitné školenia pre všetkých aktérov – samosprávy, štátne inštitúcie aj súkromný sektor. Bez dostatočného pochopenia nových postupov a funkčnosti systému bude nábeh pomalý a neefektívny.
Zástupcovia developerov zdôrazňujú aj potrebu vytvoriť jednoznačné pravidlá a znížiť administratívnu záťaž. Digitalizácia, ak bude správne implementovaná, môže významne obmedziť priestor pre korupciu, zefektívniť procesy a zvýšiť predvídateľnosť celého povoľovacieho mechanizmu. Tieto faktory sú kľúčové pre investorov aj budúcich vlastníkov nehnuteľností.
Marek Kundrát pripomína, že Slovensko by mohlo ísť ešte ďalej a implementovať ešte odvážnejšie reformy v oblasti digitalizácie a zjednodušenia stavebnej agendy, vrátane zrušenia duplicitných administratívnych úkonov.
Dlhodobá perspektíva stavebného zákona
Aj keď nový zákon zatiaľ vykazuje pozitívne známky v oblasti digitalizácie a zjednodušenia procesov, jeho skutočný dopad sa ukáže až po dlhšom čase. Bude dôležité sledovať, ako zvládne systém situáciu pri väčšom počte podaní, napríklad počas stavebnej sezóny, keď dochádza k výraznému nárastu projektov.
Marek Kundrát upozorňuje aj na ďalšie potrebné reformy: napríklad aktualizáciu zastaraných technických noriem týkajúcich sa parkovania alebo svetelných podmienok v budovách. Tieto normy často zvyšujú náklady na výstavbu, čím negatívne ovplyvňujú aj koncové ceny nehnuteľností.
Ďalšou výzvou sú územné plány, ktoré často nereflektujú aktuálne potreby miest a obcí. V mnohých prípadoch blokujú výstavbu na zanedbaných územiach, alebo vyžadujú neprimerane vysoké podiely občianskej vybavenosti, čo zvyšuje finančné náklady projektov.
Na to, aby stavebná reforma splnila svoj potenciál, bude potrebné pokračovať v modernizácii súvisiacej legislatívy, zabezpečiť flexibilitu pri úpravách zákona na základe spätnej väzby z praxe a pokračovať v budovaní transparentného a efektívneho systému.
Aj keď prvý mesiac priniesol len čiastočný obraz fungovania nového systému, odborníci sa zhodujú: ak sa podarí vyriešiť otvorené otázky a zabezpečiť kvalitnú implementáciu, môže ísť o zásadný krok k lepšiemu stavebnému prostrediu na Slovensku.
Ak máte otázky o vecnom bremene alebo potrebujete odbornú pomoc, odporúčame konzultáciu s právnikom alebo špecialistom na realitné právo.
Ak po prečítaní tohto článku máte otázky, zavolajte nám! Kontakty nájdete tu: https://www.babonytre.sk/kontakt
Zdrojový text: https://www.nehnutelnosti.sk/
Zdroj fotografie: https://porady.org.ua/
