Vysoké budovy a dostupnejšie ceny? Architekt komentuje, ako nové projekty ovplyvnia trh s bývaním v Bratislave
Posledné desaťročia priniesli do Bratislavy výraznú zmenu, ktorá sa najviac prejavuje v horizonte mesta. Množstvo výškových budov a moderných mestských štvrtí vyvoláva diskusie – ide o znak prosperujúceho rozvoja alebo o chaos? Na tieto otázky a ďalšie nám poskytol odpovede Matej Siebert z architektonického štúdia SIEBERT + TALAŠ.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo rastie počet výškových budov v Bratislave a či je tento trend prínosom pre mesto;
- hlavné prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšej výstavbe výškových objektov;
- bratislavské lokality s najväčším potenciálom pre moderné výškové štvrte;
- čo mesto získalo zo skúseností s výstavbou v 90. rokoch a ako tieto poznatky využíva dnes;
- ako by mala vyzerať mestská štvrť pripravená na klimatické zmeny a budúce výzvy.
Nové výškové budovy v Bratislave – pozitívny trend?
V posledných rokoch vzniklo v meste niekoľko výškových budov. Je to trend, ktorý architekt považuje za prirodzený prejav ekonomického rastu a vitality mesta. Výškové budovy sú symbolom sily a dynamiky veľkých miest.
V SIEBERT + TALAŠ sme mali príležitosť formovať nový „downtown“ prostredníctvom projektov Twin City Tower, symbolickej vstupnej brány do centra, a Nivy Tower ako dominanty nového dopravného a obchodného uzla. Pokračovanie týchto aktivít má zmysel, ak je podporené kvalitným urbanistickým plánovaním.
Prekážky širšej výstavby výškových budov
Dve hlavné prekážky bránia väčšej výstavbe. Prvou je ekonomický faktor – slovenský trh zatiaľ nevyžaduje obrovské množstvo výškových priestorov, keďže stále existuje dostatok pozemkov na horizontálnu výstavbu. Druhou je legislatíva a nekonzistentné územné plánovanie. Historicky bola najvyššou stavbou v meste kostol ako symbol duchovnej moci, dnes túto úlohu preberajú komerčné budovy. Aby sa predišlo chaosu, mesto musí jasne definovať, kde a za akých podmienok sa má tento symbol moci prejaviť.
Príklady z praxe ukazujú, že správne rozhodnutia pri výstavbe výškových objektov dokážu vytvoriť symbol mesta a reklamu jeho úspechu, zatiaľ čo neuvážené projekty vedú k chaosu a vizuálnej disharmónii.
Potenciál lokalít pre výškové projekty
Okrem doplnenia zóny Nivy je významný, no doteraz nevyužitý potenciál v oblasti Istrochem. Táto rozľahlá lokalita môže pri primeranej hustote zástavby poskytnúť bývanie, pracovné miesta a občiansku vybavenosť pre desaťtisíce obyvateľov. Ide o „spiacu Popolušku“ mesta, ktorá vyžaduje strategický prístup a kvalitnú mestskú štruktúru s vlastným lokálnym centrom.
Dopady na lokality a ceny nehnuteľností
Premyslené štvrte s vyššou hustotou majú menší negatívny dopad než nekontrolované „koberce“ rodinných domov na predmestiach, ktoré zvyšujú dopravnú záťaž. Správne kombinované výškové štvrte, s dostupným bývaním, pracovnými príležitosťami, obchodmi a službami a efektívnym napojením na MHD, umožňujú vysokú kvalitu života. Kľúčové sú kvalitné verejné priestory, parky a využitie nábrežia, ako napríklad v projekte Eurovea. Negatívny príklad sú izolované veže bez kontextu a plánovania, čo bolo viditeľné v 90. rokoch.
Takáto výstavba môže tiež pozitívne ovplyvniť ceny nehnuteľností, keďže doterajšie dlhé a komplikované povoľovacie procesy tlačili ceny nahor. Lepšie plánované projekty zvyšujú ponuku a prispievajú k stabilizácii a dostupnosti bývania.
Budúcnosť výstavby a mestská vízia
Vďaka Metropolitnému inštitútu sa Bratislava posúva správnym smerom, najmä v oblasti kvality verejných priestorov. Mesto sa stáva viac identifikovateľným pre jeho obyvateľov, čo je viditeľné napríklad v oživení oblasti Krasňany. Architektúra vníma mesto ako komplexný organizmus – od bývania cez školy až po kultúrne centrá. Správny „mix“ funkcií vytvára živé mestské prostredie.
Učenie z posledných 30 rokov
Dva faktory najviac ovplyvnili panorámu Bratislavy: ekonomický rast podporujúci výstavbu výškových budov a systematická kultivácia verejných priestorov. Dôležitým, často neviditeľným aspektom je zlepšovanie verejnej dopravy, ktoré transformuje Bratislavu z mesta áut na modernú európsku metropolu.
Osobnou vášňou architekta je implementácia zelene v uliciach a na námestiach, čo výrazne zvyšuje kvalitu života a estetiku mestského prostredia.
Chyby a poučenie pre vedenie mesta
Divoký rozvoj v 90. rokoch zanechal stopy v mnohých mestských častiach. Jedným z hlavných zlyhaní je absencia kvalitnej vilovej štvrte s pravidlami určujúcimi výšku plotov, odstupy domov a kvalitu verejných priestorov. Chaotická výstavba brala luxusným štvrtiam vizuálnu výnimočnosť. Poučenie je jasné: kvalita a charakter štvrte sú definované pravidlami, nie len cenou pozemkov.
Moderná štvrť pripravená na budúcnosť
Nové mestské štvrte musia zohľadňovať klimatické zmeny, využívať ekologické materiály, podporovať zeleň a realizovať koncept pätnásťminútového mesta s dostupnosťou základných služieb pešo alebo na bicykli. Dôležitá je minimalizácia individuálnej automobilovej dopravy v prospech MHD a zdieľanej mobility. Budúcnosť patrí živým, sociálne prepojeným komunitám, nie anonymnému bývaniu.
Ak máte otázky o vecnom bremene alebo potrebujete odbornú pomoc, odporúčame konzultáciu s právnikom alebo špecialistom na realitné právo.
Ak po prečítaní tohto článku máte otázky, zavolajte nám! Kontakty nájdete tu: https://www.babonytre.sk/kontakt
Zdrojový text: https://www.nehnutelnosti.sk/
Zdroj fotografie: https://depositphotos.com/
